Zdravá výživa

Správna výživa je veľmi dôležitá, a ukazovateľom jej dobrej úrovne je správny vývoj a rast šteniat, u dospelých jedincov je to zase dobrá fyzická kondícia, výborný zdravotný stav a výkonnosť psa. Strava, ktorú pes prijíma má veľký vplyv aj na kvalitu jeho srsti. Okrem správneho telesného vývoja, závisí na správnej a dostatočnej výžive aj psychický vývoj psa. Stres z nedostatku potravy môže mať za následok zmeny v chovaní a emocionálnej stabilite psa v dospelosti. Vyváženú kŕmnu dávku môžeme teda definovať ako kombináciu kŕmnych súčastí, ktoré dodávajú všetku energiu a nevyhnutné živiny, potrebné k udržaniu psa v dobrom zdravotnom stave s ohľadom na jeho vek a spôsob života.

Pes je mäsožravec a jeho tráviaca sústava je uspôsobená ku spracovaniu mäsitej potravy. Je mylné sa domnievať, že čo je z hľadiska výživy najvýhodnejšie pre človeka, musí byť najlepšie aj pre výživu psa. Prehnaná láska majiteľa, nedôslednosť a nepravidelnosť v podávaní potravy, nadbytočné množstvo alebo nevhodne vyberané maškrty, to všetko môže viesť k tráviacim ťažkostiam psa. Tráviace ústrojenstvo psa je pomerne krátke a potrava ním teda prechádza rýchlo. (Pre porovnanie dĺžka čriev ovce je asi sedemkrát väčšia.) Znamená to, že mäsožravce nie sú schopné využiť nebielkovinné živiny z potravy ako bylinožravce. Na druhej strane je pes schopný zožrať veľké kusy mäsa, a v tomto stavu ho aj tráviť. Je to preto, že žalúdočná šťava psa obsahuje až 0,6% kyseliny soľnej, ktorá sa spolupodieľa na rozklade bielkovín. Jeho zuby sú tiež, skôr než ku rozomieľaniu, uspôsobené ku trhaniu potravy na menšie kusy. V dlhom priebehu domestikácie sa však tráviaca trubica predĺžila a pes je dnes schopný stráviť aj potravu rastlinného pôvodu a aj z nej si brať dôležité živiny. Mäso je však pre psa veľmi dôležité a jeho úplná absencia v potrave má za následok nedostatočný príjem živín. Pomer mäsa a rastlinnej zložky potravy sa mení podľa požiadaviek organizmu pri rastu, podľa teploty prostredia či podľa výkonu psa. Rovnako ako u človeka musí potrava psovi dodávať energiu, vďaka ktorej sa nielen pohybuje, ale ktorá aj vytvára teplo, látky pre rast a regeneráciu, a taktiež ďalšie látky, ktoré tieto aktivity podporujú.

Sacharidy sú popri bielkovinách a tukoch najdôležitejšou základnou zložkou výživy. Sú hlavným zdrojom energie a v organizme sa menia na tzv. hroznový cukor, ktorý sa ukladá do zásoby v pečeni a svaloch. Nadbytok sacharidov sa premieňa na podkožný tuk. Asi 20%né zastúpenie sacharidov v potrave zlepšuje využitie bielkovín.

Tuky sú najkoncentrovanejšou formou energie. Ak porovnáme rovnaké množstvo sacharidov a tukov zistíme, že z tukov sa vyprodukuje viac ako dvojnásobok energie, než zo sacharidov. Tuky sú dôležitou zásobárňou energie a vitamínov A a D. Ukladanie tukov chráni v zime psa pred chladom. V potrave by mali byť zastúpené v pomere 5-20% podľa zaťaženia psa.

Bielkoviny dodávajú telu dôležité stavebné látky. Sú nenahraditeľnou živinou, predstavujúcou hlavnú súčasť energie. Určitým spôsobom môžu tiež nahradzovať tuky a sacharidy. Bielkoviny sú rastlinného aj živočíšneho pôvodu, v krmive mladých zvierat by mali tvoriť asi 30%, u dospelých jedincov 22-25%.

Minerálne látky majú v organizme mnoho funkcií. Sú dôležité pre tvorbu zubov, kostí a telových tekutín. Rozdeľujú sa na makroelementy, čo sú vápnik, fosfor, sodík, draslík, horčík a chlór; a mikroelementy, čo sú železo, zinok, meď, mangán, kobalt, selén a jód. Nedostatok vápnika a fosforu, za súčasného nedostatku vitamínu D spôsobuje napríklad u mláďat krivičné zmeny na kostre, ktoré, bohužiaľ bývajú celoživotné, pokiaľ nie sú liečené ešte pred dokončením kostrového vývoja. Vápnik a fosfor sa tiež podieľajú na pevnosti kostí a zubov. Nedostatok železa a vápnika znemožňuje zrážanie krvi. Draslík sa nachádza vo vysokých koncentráciách vo vnútri buniek, a je potrebný najmä pri nervových prenosoch, svalovom metabolizme a metabolizme vody. Sodík, ktorý je obsiahnutý v mimobunkových tekutinách, je dôležitý pre normálne fyziologické funkcie. Sodík, spolu s chlórom, predstavuje väčšinu elektrolytov v telesných tekutinách. Horčík sa podieľa na správnej funkcii srdca, kostrovej svaloviny a nervových tkanív. Pomer medzi vápnikom a fosforom je nutné udržovať v rovnováhe. Mikroelementy sa v organizme vyskytujú vo veľmi malých množstvách, sú súčasťou mnohých enzýmov, hormónov a vitamínov a ovplyvňujú mnohé životné procesy. V rastlinách a živočíšnych organizmoch sa vyskytujú vo forme organických zlúčenín. Zastúpenie minerálnych látok v potrave má činiť asi 7%.

Vitamíny sú látky, ktoré uľahčujú a urýchľujú metabolické procesy a pre organizmus majú veľký význam. Nedostatok vitamínov môže organizmus negatívne ovplyvniť a spôsobiť rôzne metabolické poruchy a oslabenie imunitného systému, čo má za následok menšiu odolnosť voči infekciám a inváznym onemocneniam. Vitamíny sú teda veľmi dôležité pre rast, hojenie rán, rozmnožovanie a odolnosť proti nemociam. Vitamíny sa delia do dvoch skupín, na vitamíny rozpustné v tukoch - vitamíny A, beta karotén, D, E a K a vitamíny rozpustné vo vode - komplex vitamínov B, vitamín C a H, kyselina nikotínová, kyselina pantoténová, kyselina listová a cholín.

Balastné látky, to je predovšetkým vláknina, ktorej podiel by v strave nemal klesnúť pod 2%. Optimálna hladina je okolo 3%, pokiaľ sa zvýši nad 5% môže znížiť stráviteľnosť potravy, využitie živín z potravy a zvýšiť množstvo výkalov.

1. Krmivá živočíšneho pôvodu

Mäso je pre psov najprirodzenejšou a najstráviteľnejšou potravou. Mäso zdravých zvierat možno skrmovať surové, varením stráca časť svojej výživnej hodnoty. Mäso z núteného výseku je však nutné tepelne upraviť z dôvodu nebezpečia parazitárnych onemocnení. Mäso má veľmi nízky obsah vápnika, a vyznačuje sa nepriaznivým pomerom vápnika a fosforu, preto ak je pes kŕmený len mäsom bez vhodných doplnkov, vyvstáva veľmi závažný problém nedostatočnej mineralizácie kostí. Mäso je dobrým zdrojom kvalitných bielkovín, tukov, železa a niektorých vitamínov skupiny B, má výborné chuťové vlastnosti a vysokú stráviteľnosť. Ak je teda riadne doplňované zdrojmi vápnika, jódu a vitamínov A a D, radí sa medzi veľmi dobré krmivá.

Vnútornosti sú síce pre psa vhodným krmivom, ale je nutné ich podávať opatrne, pretože obsahujú viacej kolagénu, fosforu, a tiež ťažkých kovov. Z vnútorností je vhodné napríklad srdce, ktoré má priaznivé zloženie bielkovín, ale obsahuje tiež viac tuku, dobré sú aj obličky či mozog, hovädzie predžalúdky, vemená, žalúdky a maternice. Črevá a pľúca sa do krmiva dodávajú hlavne pre zasýtenie, pretože sami o sebe nemajú veľkú výživnú hodnotu. Slezina môže spôsobiť psovi hnačku, preto je nutné používať ju veľmi uvážlivo. Výborným krmivom je pečeň, ktorá obsahuje mnoho kvalitných bielkovín, glykogénu a vitamínov. Do jedálnička psa sa však nedoporučuje zaradzovať ju pravidelne alebo príliš často, pretože môže obsahovať zostatky liečiv, chemikálií alebo ťažkých kovov.

Chrupavky obsahujú mnoho potrebných minerálnych látok, sú zdrojom chondroprotektív a zvyšujú chutnosť potravy, na druhej strane sú dosť ťažko stráviteľné.

Kosti sú dobrým zdrojom minerálnych látok, obzvlášť potom vápnika a fosforu. Je vhodné ich podávať psovi mimo kŕmenia, okrem živín mu poskytnú tiež zábavu. Prednosť je treba dávať mäkkým, väčším kostiam z mladých zvierat, kosti z králikov a hydiny sú príliš tvrdé a lámavé, a ich úlomky sú pre psa nebezpečné. Príliš veľký príjem kostí však môže psovi spôsobiť zápchu. Odpad z hydiny, ako napríklad hlavy alebo beháky, je nutné pred podávaním tepelne upraviť.

Bravčové mäso a odpady možno podávať len obmedzene, obsahujú totiž vysoký podiel tuku.

Rybie mäso je ľahko stráviteľné, je výborným zdrojom esenciálnych aminokyselín, vitamínov a dôležitých mikroelementov. Ryby je nutné podávať až po tepelnej úprave a je nutné ich zbaviť dlhých, ostrých kostí. Silne solené, údené či marinované ryby však nie sú vhodné.

Mlieko podávame len psom, ktoré ho dobre znášajú. Niektorým psom chýbajú enzýmy, potrebné k tráveniu mlieka, a to môže následne vyvolať hnačku. Pokiaľ však mlieko psovi nevyvoláva žiadne ťažkosti, niet dôvodu, prečo mu ho nepodávať. Mlieko sa podáva čerstvé alebo kyslé, skysnuté mlieko môže vyvolať tráviace poruchy. Mlieko je výborné predovšetkým pre výživu dojiacej feny a šteniat. Dobrým zdrojom minerálnych látok, vitamínov a bielkovín je tvaroh, ktorý možno považovať za veľmi kvalitné krmivo, a rozhodne by nemal chýbať v jedálničku šteniat. Veľmi priaznivo tiež pôsobí na kvalitu srsti. Pre svoj obsah mliečnych baktérií je tiež výborným krmivom jogurt. Možno ho použiť po hnačkových ochoreniach alebo po podaní antibiotík, kedy je potrebné upraviť mikroflóru čriev. Veľké množstvo bielkovín, tukov a minerálov obsahujú aj syry.

Vajcia sú tiež výdatnou potravou, mali by však byť podávané tepelne upravené, aj keď zatiaľ nebolo preukázané, že v surovom stave by mohli psovi spôsobiť zdravotné ťažkosti. Bielok surových vajec však obsahuje zložku avidín, ktorá znemožňuje psom využívať biotín, preto sa nedoporučuje skrmovať väčšie množstvo bielkov. Po tepelnej úprave však účinok avidínu mizne. Vajcia sú zdrojom železa, bielkovín a vitamínov B, A a D. Niektoré psy ochotne prijímajú aj škrupinu vajca bez úpravy, ktorá je dobrým zdrojom vápnika.

Kvasnice sú veľkým zdrojom vitamínov skupiny B.

Tuky, ako zdroj energie, je vhodné pridávať len psom s nedostatočnou hmotnosťou alebo psom s vysokou záťažou.

2. Krmivá rastlinného pôvodu

Rastlinné krmivá slúžia predovšetkým ako zdroj vlákniny.

Ovsené vločky a obilný šrot je nutné pred podaním spariť, aby boli lepšie stráviteľné. Tieto prísady priaznivo ovplyvňujú konzistenciu výkalov, a takto znižujú riziká hnačky alebo zápchy.

Ryža, a cestoviny sa podávajú vždy varené, v surovom stave sú pre psa nestráviteľné. Nie je vhodné ich však podávať obéznym psom.

Zemiaky sa pred podaním musia zbaviť všetkých nečistôt, staré zemiaky je nutné ošúpať. Všetky zemiaky sa musia rozkrájať, aby si organizmus psa, ktorý nie je uspôsobený ku tráveniu rastlín, zobral čo najviac živín a podávajú sa psovi uvarené.

Krúpy a strukoviny sa pred varením musia nechať 8 až 10 hodín namočené v studenej vode, aby napučali. Strukoviny obsahujú značné množstvo rastlinných bielkovín, väčšina psov ich však odmieta, pretože sú pre nich ťažko stráviteľné a môžu vyvolať tráviace poruchy a nadúvanie.

Zelenina sa pridáva do chladnúceho krmiva v surovom stave, dobre očistená a nastrúhaná alebo rozkrájaná. Je dôležitou sýtiacou zložkou a strave dodáva dôležité vitamíny. V lete podávame šalát, mrkvu, žihľavu, kapustu, kaleráb, karfiol, červenú repu, púpavové listy; v zime mrkvu, ktorá má najlepšie dietetické vlastnosti a je teda obzvlášť dobrá pre psov s tráviacimi problémami, ružičkový kel, zeler, poprípade sušenú zeleninovú zmes.

Kakao - všetky krmivá, obsahujúce kakao sú pre psov toxické, a vo väčších dávkach môžu spôsobiť aj smrť psa.

Korenené a solené potraviny podávané príliš často, môžu spôsobiť tráviace problémy psa, ochorenia pečene a obličiek, zápaly análnych vačkov alebo zhoršenie kvality srsti.

Strukoviny, čerstvý chlieb, kapusta, kaleráby a karfiol by mali byť do kŕmnej dávky zaradzované len v malých dávkach, pretože nadúvajú.

Voda je základ života a je nevyhnutnou súčasťou organizmu, čo platí aj pre psov. Nedostatok vody spôsobuje dehydratáciu, a to vedie ku vzniku širokej škály ťažkostí. Fatálne následky môže mať už strata jednej desatiny vody, preto by mal pes mať neustále prístup k čistej, čerstvej vode. Psy sa napájajú výlučne pitnou vodou. Na vodu musí pes mať samostatnú misku, nemožno používať rovnakú misku ako na krmivo. Denná spotreba vody u dospelého psa je 35-50 ml/kg živej hmotnosti psa. Dostatočné množstvo vody je dôležité najmä pre šteňatá a starších psov. Potreba vody sa tiež zvyšuje u dojčiacich feniek, pri vyššej záťaži psa, pri vyššej teplote prostredia a pri hnačkách. Pri kŕmení psa suchými krmivami je dostatočný prísun čerstvej vody veľmi dôležitý. V niektorých prípadoch, ako sú hnačky, extrémna záťaž apod. je vhodné podávať vo vode aj elektrolyty v podobe rôznych komerčných preparátov.